ETIKA (?) 

Etika v ríši zvierat...

Postavená na základe pochopenia psa ako cítiacej bytosti a z diskurzu P. Singera Osvobození zvířat (2001).

Pes sa stal nielen naším spoločníkom, spolupracovníkom ale aj priateľom. Patrí k najrozšírenejšiemu zvieraťu v domácnosti. Neraz sa však stretávame s podmienkami, v ktorých sa psy nachádzajú, a ktoré nespĺňajú základné podmienky welfare. Nie je to však problém len u ľudí s nízkym vzdelaním, prípadne v zlej ekonomickej situácii. Zlý welfare psov badať aj u ekonomicky silnejších ľudí, či v chovateľských staniciach. Na jednej strane sa za základný faktor môže považovať práve ekonomická situácia a na druhej strane nevzdelanosť. Vzhľadom na to, že platobnú neschopnosť, či naopak ziskuchtivosť ovplyvniť nedokážeme, môžeme sa pokúsiť o vzdelávanie a zvyšovanie povedomia širokej verejnosti.

Morálne postoje minulosti sú príliš zakorenené v našom myslení a v našich praktikách, než aby mohli byť vyvrátené zmenou poznania seba samých a iných živočíchov (Singer, 2001, s. 226). Jedine radikálnym zlomom v dvetisíc-ročnom myslení o zvieratách môžeme vytvoriť pevné základy pre to, aby bolo zrušené zneužívanie zvierat (Singer, 2001, s. 227) postavené na druhotnej nadradenosti.

Singer (2001, s. 14 - 18) začína svoju úvahu tým, že porovnáva teórie feminizmu, pričom hovorí o tom, že spoločnosť uznala, že ženy a muži sú rovnoprávni. Ženy majú právo voliť, no psy nie sú schopné pochopiť zmysel volieb, a tak právo voliť nemajú. Ženy a muži sú podobné bytosti a mali by mať aj podobné právo, lenže ľudia a zvieratá sú odlišné a teda rovnaké práva by mať nemali. Singer však konštatuje, že rovnosť neznamená vnímať každého rovnako. Zvieratá sa odlišujú od ľudí, preto by mali mať iné práva ako ľudia, ktoré budú prispôsobené ich inakosti. Je to práve uplatnenie princípu rovnosti, že sa zaujímame o druhé a sme ochotní pokladať ich záujmy za nezávislé na tom, akí sú a aké majú schopnosti (Singer, 2001, s. 21).

Prevrat v myslení o zvieratách prišiel pred viac ako 200 rokmi, keď Jeremy Bentham ,,Otázkou nie je či dokážu myslieť ani či dokážu hovoriť, ale či sú schopné trpieť!" (Čejka, 2005).

Schopnosť trpieť alebo mať radosť je nielen nevyhnutná, ale aj dostačujúca na to, aby sme mohli povedať, že bytosť má záujmy - absolútne minimálnym záujmom je netrpieť. Napr. aj myš má svoj záujem, a to nebyť odkopnutá z cesty, pretože bude trpieť, keby sa to stalo (Singer, 2001, s. 23).

Keď nejaká bytosť trpí a my si toho nevšímame, neexistuje pre taký postoj žiadne ospravedlnenie. Nezáleží na tom, aký je dôvod tejto bytosti, zásada rovnosti vyžaduje, aby toto utrpenie bolo chápané rovnako ako utrpenie ktorékoľvek inej bytosti (Singer, 2001, s. 24).

Zvieratá sú schopné pociťovať bolesť a neexistuje žiadne morálne ospravedlnenie pre to, aby sme považovali bolesť alebo radosť zvierat za menej dôležité, než je rovnaká miera bolesti alebo radosti u ľudí (Singer, 2001, s. 30). Musíme ostatné živočíchy zahrnúť do oblasti nášho záujmu a prestať konať s ich životom ako s predmetom, použiteľným k akémukoľvek triviálnemu účelu, aký nás napadne (Singer, 2001, s. 35)

Pokiaľ ide o etiku ľudského jednotlivca mala by byť založená predovšetkým na empatii a potom nie je nutné študovať všetky "múdre" knihy. Majiteľ psa by mal prirodzene rešpektovať svojho spoločníka a vytvárať mu také podmienky aby spolu šťastne fungovali ako jedna svorka. CHS by mali ísť príkladom, ich prejav má byť tým najvyšším princípom rešpektu k týmto úžasným zvieratám. Mám za to, že v prípade hrubého porušenia by im mal byť odobratý chránený názov CHS a ich činnosť by mala byť ukončená. Pes nie len spoločník. Nesieme za neho zodpovednosť. Je iba na nás, aby sme si spolu s ním pritiahli do života radosť, nie starosť.